Ladislav Tajták bol od roku 1968 vedúcim Katedry dejín Filozofickej
fakulty UPJŠ v Prešove a stál na jej čele až do jej zlúčenia s Katedrou
histórie Pedagogickej fakulty UPJŠ v Prešove v roku 1978. V neskoršom
veku pôsobil okrem iného aj ako emeritný profesor na Inštitúte histórie
Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.
"Predmetom jeho vedeckovýskumnej práce sa stali národné dejiny
obdobia novoveku. Dominantnými boli dejiny východného Slovenska na
prelome 19. a 20. storočia, ktoré zasadzoval do celoslovenského
kontextu. Venoval sa národnopolitickým a sociálnoekonomickým aspektom
dejín tohto regiónu v uvedenom období, skúmal dejiny slovenských miest,
ale pozornosť sústredil aj na historiografické a kultúrne problémy," približuje Matica slovenská na svojej webovej stránke.
Bol tajomníkom a predsedom, neskôr podpredsedom východoslovenskej
odbočky Slovenskej historickej spoločnosti, členom výboru Slovenskej
historickej spoločnosti, Československej historickej spoločnosti, členom
edičných rád odborných vedeckých časopisov a zborníkov. Pracoval v
komisii pre Slovákov v zahraničí pri Matici slovenskej.
Ladislav Tajták je držiteľom mnohých významných ocenení. V roku 1993 mu
bolo udelené izraelské vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi za pomoc
pri záchrane Židov pred deportáciami. Udelená mu bola tiež cena Daniela
Rapanta za celoživotné dielo v oblasti historických vied, či zlatá
medaila pri príležitosti 50. výročia založenia UPJŠ za celoživotnú
vedeckú a pedagogickú činnosť v oblasti histórie.